Moje písačky rok 2026

Väčšina suverénnych štátov sú suverénne, len kým s tým súhlasia okolité štáty a eventuálne aj vzdialenejšie mocnosti. Ukrajina sa cítila suverénna, kým ruské vojská neprekročili jej hranice a neokupovali jej územie. Poľsko je suverénny štát, ale má reálne obavy, že by jeho suverenitu mohol narušiť iný štát, vidí reálnu hrozbu a intenzívne buduje svoju vojenskú obranu. Najjednoduchšou cestou ku skutočnej suverenite je sila. Sila vojenská a hospodárska. Len veľmi silný štát má predpoklad naozajstnej, neporušiteľnej suverenity.
Na svete existuje približne 193 štátov, ale zjednodušene by sa dalo povedať, že príkladom štátov, ktoré spĺňajú predpoklad naozajstnej, neporušiteľnej suverenity, je 19 štátov zhromaždených v Skupine G20.
Organizácia G20 spája 19 najvýznamnejších a najvyspelejších štátov sveta. Predstavuje približne 85% hrubého svetového produktu, 75% medzinárodného obchodu, 78,9% svetovej populácie a 60% svetovej pevniny. Sú to: Argentína, Austrália, Brazília, Čína, Francúzsko, India, Indonézia, Japonsko, Južná Afrika, Kanada, Kórejská republika, Mexiko, Nemecko, Rusko, Saudská Arábia, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty americké, Taliansko, Turecko.
Európa je tam zastúpená Spojeným Kráľovstvom, Francúzskom, Nemeckom, a Talianskom. To je jedna pätina všetkých členských štátov.
3 členské štáty EÚ sú vo svojej moci a samostatnosti rozhodovania silne oklieštené diktátom EÚ.
Ďalším takýmto spojením sú tri štáty Canada, Mexiko a Spojené štáty americké, ktoré oddávna majú (výlučne) ekonomické dohody.

Najväčšiu časť 20. storočia boli na svete dve veľmoci, Spojené štáty americké a Sovietsky Zväz. Tieto boli od seba veľmi vzdialené, a každá mala svojich spojencov, svoju sféru záujmov, štáty geograficky tiež pomerne dosť vzdialené. Len v Európe ich spojenecké štáty susedili priamo a preto bola Európa dlhé desaťročia rozdelená naprieč Železnou oponou. Nešťastím jednej veľmoci bolo, že nesprávnym a nerozumným politickým smerovaním vedenia štátu došlo k jej rozpadu. Zostala len jedna svetová veľmoc - Spojené štáty americké. Pre veľmoc, teraz už superveľmoc, to bola tá najlepšia situácia. Pragmatické Spojené štáty americké - jediná veľmoc na svete. ABSOLÚTNE SUVERÉNNY štát, postavený na vojenskej a hospodárskej sile. Majú Spojené štáty americké záujem, aby to tak zostalo?
V súčasnej dobe jej postavenie na špičke mocenskej pyramídy začína hospodársky ohrozovať rýchlo vzostupujúca Čína a, aspoň mocensky, aj bývalý Sovietsky Zväz, premenený na Rusko.
Vojna na Ukrajine v tomto smere veľmi podporuje Spojené štáty americké. Na jednej strane vojna vojensky i hospodársky vyčerpáva konkurenčnú veľmoc Rusko, na druhej strane je obrovským ekonomickým prínosom pre vojenský priemysel USA. Nielen odbytom vojenskej techniky priamo pre Ukrajinu, ale aj hrozbou rozšírenia vojnového konfliktu na západ. Výsledkom je intenzívne navýšenie predaja vojnovej techniky krajinám v Európe, ktorým USA signalizuje, že sa vo vyššej miere musia spoľahnúť na vlastnú obranychopnosť.
Predstaviteľ veľmoci USA šokoval svet, keď prehlásil, že má záujem o pričlenenie Grónska pod svoju jurisdikciu ako i ovládnutie Panamského prieplavu. Akokoľvek to znie absurdne, z hľadiska upevnenia suverenity (obranyschopnosti) štátu USA to z pohľadu jeho mocenských záujmov znie pragmaticky /rozumne.
Treba si uvedomiť, že (super)veľmoc nie je a priori nepriateľsky orientovaná voči ostatným krajinám. Dlhú dobu sme hovorili o Spojených štátoch amerických ako o, viac-menej morálnom a spravodlivom, policajtovi sveta. Ako policajt zakročil pri vzdialených lokálnych konfliktoch, štátnych prevratoch, proti extrémistickým hnutiam. Naposledy bombardovaním atómových zariadení v Iráne, ale aj Irák, Taliban v Afganistáne, vojna v Kosove a mnohé iné. Často vystupoval v záujme konzervatívnych, kapitalistických strán, keď im hrozila volebná prehra so socialistickým, či marxistickým smerovaním.