Čriepky myšlienok z mailových konverzácií

Myslel som si, že budem mať príjemný a tradičný piatočňajší večer, čajík, potom som chcel urobiť krátke videjko z fotografií, ktoré som urobil z výletu do parku a na detské ihrisko vo Whitby s Izabellou a jej kamarátkou. Bláznili sa a tešili sa, a dokonca, si sami priali, aby som z fotografií urobil videjko. Sadol som si v kresle obývačky, aby som si prečítal v Guardiane, ako dopadla návšteva Zelenského u Pána Trumpa. V ten týždeň boli na návšteve Trumpa francúzsky prezident Macron a vo štvrtok zase britský premiér Keir Starmer. V prípade oboch sa veľa písalo, ako opatrne a diplomaticky boli témy zo strany návštevníkov pripravované, aby zároveň potvrdili stanovisko Európy, že Rusko je agresorom, diktátorom v tej časti Európy je prezident Putin a nie prezident Zelenský, že nie Ukrajina je pôvodcom vojny, ALE, aby aj našli spoločnú reč, témy, ktoré budú súzvučať s predstavami Trumpa. Keir Starmer si v batožine niesol pozvánku od kráľa Karola pre Trumpa k ďalšej veľkolepej štátnej návšteve do Anglicka, ochotu prispôsobiť sa požiadavkám americkej veľmoci pri politickej dohode medzi UK a Mauritiusom o Chagosských ostrovoch v Indickom oceáne, kde majú USA a UK významnú vojenskú základňu, Diego Garcia.
Ich návštevy prebehli v srdečnom tóne, aj vlk sa nažral, aj koza zostala celá. O tom je dyplomacja.
Vychádzalo sa z toho, že Trump absolútne nie je diplomat, veľmi málo politik, ale hlavne byznisman.

Čo je hlavným cieľom Európy a ich predstaviteľov? Aby USA naďalej vojensky podporovali Ukrajinu a aby poskytli garancie Ukrajine, že v prípade prímeria a mieru medzi Ukrajinou a Ruskom, budú garantovať budúcu obranu Ukrajiny pred akýmkoľvek útokom z ruskej strany. A to je niečo, čo Trump kategoricky a opätovne odmietol. 

Keď pred asi dvomi týždňami začal Trump rozprávať o tom, že Ukrajina by mala za vojenskú pomoc zaplatiť tým, že USA na Ukrajine bude ťažiť nerastné suroviny, či už “rare earths” alebo ropu a plyn, bola to, akoby, scestná požiadavka. Zároveň Trump hovoril (a debatujú o tom aj vyjednávači medzi USA a Ruskom), že podobnú zmluvu chce dosiahnuť aj s Ruskom. Komentátori hovorili, že je to hlúposť, keďže veľká časť územia, kde by sa tieto suroviny mali ťažiť, sú na okupovaných a vojenským konfliktom priamo zasiahnutých územiach. A vtedy ma napadlo, že však to je najvýznamnejšia garancia udržania mieru v oblasti, že tam USA budú mať obrovské investície a obchodné záujmy, včítane veľkého počtu amerických zamestnancov. Potom som sa o takejto forme garancie dočítal v súvislosti s návštevou britského premiéra, kde na podnet premiéra o bezpečnostnej garancii pre Ukrajinu, Trump povedal, že keď bude USA investovať (dokonca na obidvoch stranách konfliktu), tak predsa najprv zabezpečí bezpečnosť. No, nie, no, áno. 

Severná Kórea a Južná Kórea sú v priamom vojnovom konflikte už 72 rokov (od r. 1953) 

Keď USA naposledy garantovali bezpečnosť jednej krajny pred druhou (povstalci a partizáni podporovaní Čínou a Savjetským Sojuzom), bolo to vo Vietname. 

Takže v piatok večer som sa dočítal v Guardiane, že návšteva Zelenského v Bielom dome sa zvrhla na krčmovú hádku. V článku boli videá, väčšinou si takéto nepozerám, ale … zhrozil som sa. Naozaj je niečo takéto neslýchané.
Já su vobyčejnej pragmatik - všetci vieme, ako jedná Trump. V jeho a J. D. Vance vystupovaní som nevidel nijaké rozdiely od toho, čo sme poznali z minulosti. Trump je taký. 

Tiež sa dalo zobrať do úvahy, že asi pred 10-timi dňami bol v Kyjeve na návšteve Trumpov zmocnenec pre Ukrajinu, Keith Kellogg, dopadlo to podobne ako v Bielom dome, zmocnenec odmietol exkurzie do Buchy, a po iných dôkazoch ruských atrocít, ani spoločné vystúpenie a komuniké zo stretnutia nebolo. Aj to mohol byť zdvihnutý prst pre ukrajinských predstaviteľov.

Dosť ma prekvapila reakcia európskych politikov a politických komentátorov, ktorí sa jednoznačne postavili za Zelenského, ako na neho bola pripravená pasca zo strany grobianov a hulvátov prezidenta Trumpa a J. D. Vance.
(Vieme, že lev je nebezpečná šelma, ale keď mu do kliektky dáme ovcu, a zožerie ju, tak sa rozčuľujeme.)